Pricemania tím - víťazi na piesku

Ako vyzeralo vaše detstvo? Naháňali ste už vtedy loptu na ihrisku, alebo ste o beach volejbale ani nesnívali?

 V:  Ja si nepamätám žiadne bábiky a pomáhanie mamine v kuchyni, pamätám si len naháňanie sa za loptou - teda športujem od detstva . Do cca 16-17 rokov bol mojim najčastejším športom futbal a nohejbal (s chalanmi samozrejme J), zároveň som hrávala stolný tenis, volejbal, basketbal a popritom som stihla hrať 7 rokov súťažne hádzanú.

B: Moje detstvo bolo ako mnoho ostatných, plné lásky od rodičov, šibalstiev s kamarátmi, bitiek s cigáňmi, pokusov rozbiť hlavou kameň, roztrhaných záplat na kolenách, vykúpaných koruniek cez veľkú noc, faux pas v škole(keď som tvrdil v prvom ročníku na ZŠ, že P. O. Hviezdoslav na fotke je náčelník Veľký byvol) a podobne. Jednoducho som mal šťastné detstvo! Loptu som naháňal ale, nie tú volejbalovú. Skúšal som kopať do lopty, no keďže tvar mojich nôh  bol skôr v tvare priamky, tréneri moju futbalovú kariéru rýchlo zavrhli  Ďalej som to skúšal 6 rokov s tenisom, ale tu zas chýbalo nejaké zapálenie a túžba hrať tento krásny šport. Mal by som ešte teda spomenúť aj 4 ročné driblovanie pod vysokými košmi, no malé mesto = málo peňazí a tak sa malým chlapcom zobral pohyb, nadšenie, kolektív a radosť a športové úspechy L

Koľko času týždenne venujete beach volejbalu?

 V: Ako kedy, niekedy je to 1 niekedy 2 tréningy týždenne a skoro každý víkend turnaj (v zime v Bratislave a niekedy v Prahe, v lete skoro stále mimo Bratislavy)

B: V halovej sezóne 4 dni a v lete na beachi max. 2 krát v týždni.

Valika, ty si vedúca obchodného oddelenia a Boris ty zas športový manažér.. Ako sa dá skĺbiť vaše súčasné povolanie a šport, ktorému obetujete veľké množstvo voľného času?

 V: Nakoľko šport je po vzťahoch s mojim úplne najbližším okolím (rodina, priateľ a priatelia) pre mňa to najdôležitejšie,  musím a chcem si naň vždy nájsť čas.

B: Súhlasím, všetko sa dá, keď sa chce - aspoň zatiaľ. Počas halovej sezóny trénujem 4 krát v týždni (hneď po práci bežím na tréning) plus zápas cez víkend. Je to náročné, no keď  by  to človeka nenapĺňalo, tak to nerobí. Každá kariéra sa na nejakej úrovni jedného dňa skončí. Či už kvôli zraneniu, poklesu výkonnosti, pracovnému vyťaženiu alebo založením si rodiny a podobne. Preto využívam túto možnosť hrať popri zamestnaní, kým mám na to aké také podmienky.

Rozmýšľali ste niekedy nad tým, že sa beachvolejbalu budete venovať profesionálne?

V: Samozrejme. Najmä keď som mala na to vek, neboli také možnosti, aké teraz sú. Išla by som do toho hneď.

B: Keď máte na mysli beachvolejbal, tak nie. Na Slovensku na to nie sú vytvorené podmienky, navyše ja mám už iné priority ako zarábať si volejbalom.

A napriek úspechom, ktoré s Valikou dosahujete?

V: ...musím byť realista a byť objektívna...sú to úspechy len v rámci SR. S tým ako a koľko máme natrénované (a to je veľmi málo...) by sme si nemohli ísť dovoliť hrať žiadny kvalitnejší turnaj mimo Slovenska. Respektívne...dovoliť by sme si to mohli, ale neviem ako by to dopadlo. A aj keď tento šport milujem, vek nepustí. Ale znepríjemňovať pobyt na ihrisku súperom budem dovtedy, kým mi to na piesku bude behať.  

B: Aj napriek úspechom ktoré spolu dosahujeme. Táto beachvolejbalová séria sa nedá porovnávať s vrcholovým beachvolejbalom. Je to hlavne o tom s chuťou si zahrať a samozrejme s cieľom vyhrať, byť s priateľmi a prežiť pekný deň na konci ktorého sa niekedy pošťastí vyhrať niektorú z cien.

Využili ste niečo z beach volejbalu ako tímového športu vo svojej práci?

V: Nemusí to byť volejbal, šport ako taký podľa mňa pôsobí na ľudí tak, že sú aj v práci odolnejší, vyrovnanejší, silnejší pri ťažších a stresových situáciách a určite sú športovci dobrí aj tímoví hráči, pokiaľ sa teda bavíme o kolektívnych športoch.

B: V tímovom športe si musí jeden druhému pomáhať, musí sa naučiť žít spolu s tímom, spoznať ho, vedieť silne a slabé stránky toho druhého a myslím si že podobné je to aj v práci kde sa vyžaduje tímová spolupráca. Dokonca som šport i doslova využil, keďže som hral kolektívny šport na vyššej úrovni 6 rokov.

Čo vám šport prináša a čo vám berie?

V:  Prináša mi radosť, zábavu, relax, spoznávanie ďaľších ľudí, udržiavanie sa v psychickej rovnováhe atď... A neberie mi vôbec nič.

B: Ako som už spomenul predtým, šport mi prináša hlavne pocit šťastia či uspokojenie. Ďalej je to aktivita, prostredníctvom ktorej som si našiel veľa priateľov či stretol ľudí, ktorí ma v živote posunuli vpred oblasti súkromnej aj pracovnej. Šport ľudí zbližuje, prináša pocity, pre ktoré sa oplatí byť športovcom..výhry aj prehry, slávu a sklamania no na druhej strane má aj inú tú temnejšiu stránku. Pre každého športovca je najväčšie utrpenie byť zranený. Je to bežnou súčasťou športu a nevyhol som sa tomu ani ja. Ale som späť a oriem beachové kurty spolu s mojou vílou Valikou.

Ako zvyknete relaxovať? Je pre vás beach volejbal jediný relax, alebo stíhate ešte niečo iné?

V: Šport je pre mňa najlepší relax, popri beach volejbale chodím ešte do fitka, na bedmintom, stolný tenis... a keď som už trochu unavená, napríklad po ťažkom turnaji, tak idem prípadne do sauny a horúcej vody, na masáž alebo oddychujem pri TV a nejakom dobrom filme alebo seriáli, kde jednoznačne dominujú Priatelia, ktorých viem pozerať dokola. 

B: Vo všeobecnosti šport pre mňa znamená relax. Nakoľko rodičia ma od malička viedli ku všestrannosti, holdujem naozaj veľa športovým aktivitám(tenis, lyžovanie, posilňovňa, golf...). Ale relax je pre mňa i úplne obyčajné ničnerobenie pri TV alebo hudbe, ísť do sauny, na pivo s priateľmi, divadlo, kino, turistika, rybačka a mohol by som menovať ešte ďalej a ďalej ;).

Ste zmiešaný pár...ako na túto skutočnosť, reagujú vaši partneri? Podporujú vás, alebo predsa sa tam nájde kúsok žiarlivosti - najmä keď ste obaja mimoriadne atraktívni. ;)

V: Žiadna žiarlivosť, v 1. rade, v našom prípade nie je dôvod, s Borkom sme ako brat a sestra a čo sa môjho priateľa týka, ten má Borka veľmi rád a keď spolu niekam ideme hrať, a môj priateľ s nami nejde, tak dá práve Borkovi za úlohu, aby ma strážil.

B: Najskôr odpoviem veľmi jednoducho za seba. Na mňa nemá kto žiarliť, keďže priateľku nemám už 10 mesiacov. A čo sa týka Valiky, aj keď sa poznáme len krátko môžem povedať, že je to moja najlepšia kamarátka, spoluhráčka a v mnohých prípadoch aj opora. Nikdy medzi nami dvoma k ničomu viac nedošlo a nie je žiadny dôvod na žiarlivosť. Viem to ja, Valika i Valikin priateľ Robko.

Čo pokladáte za svoj najväčší životný úspech?

V: To, že mám kde spať, že mám čo jesť, že som zdravá, že môžem robiť čo chcem a s kým chcem; stačí sa pozrieť na svet okolo nás, pozrieť si správy a otvoriť noviny a hneď mi je jasné, že mám obrovské šťastie, že som sa narodila práve na Slovensku a žijem si svoj život tak ako ho žijem.

B: V športovej oblasti je to zisk môjho tretieho majstrovského titulu s VKP Bratislava 2010/2011 a v oblasti pracovnej či neviem ešte akej, je to nadobudnutie stavu, že na základe výchovy a daností od rodičov som človek, ktorý chce konať a myslím že aj koná dobro.

Využívate nákup cez internet? 

V: Využívam, je to paráda a podľa mňa má veľkú budúcnosť ;)

B: Áno využívam, najmä kvôli tomu, že ceny sú podstatne nižšie ako v kamenných obchodoch. Na základe môjho laického pohľadu tam budúcnosť určite je...ale tieto analýzy nechám na zainteresovaných v IT fachu.

Tento rok hráte po prvýkrát pod farbami Pricemanie. Čo vám to prinieslo a ako ho zatiaľ hodnotíte?

V: V prvom rade sa budem opäť opakovať, ale ďakujeme nášmu Jožkovi O. za odporučenie a za možnosť reprezentovať jeho sponzora spoločnosť Pricemania. Boli sme veľmi potešení a samozrejme sme túto možnosť ihneď prijali. Už po 1. stretnutí so zástupcami spoločnosť Pricemania Miškom a Simonkou sme vedeli, že to bude príjemná a výborná spolupráca. Sadli sme si, dohodli podmienky, nakúpili dresy (to bol inak celkom pôrod ), ktoré nám dal Jožko potlačiť tesne pred 1. turnajom na Donovaloch a spolupráca bola spečatená úvodným víťazstvom našej dvojice pod hlavičkou Pricemania. Na 2. turnaji som musela vymeniť spoluhráča za Maťka Suju, s ktorým sme obsadili 2. miesto a na 3., ktorý sme opäť absolvovali spolu s Borkom až 4. miesto L, ktoré nás veľmi mrzelo, ale niektorí súperi boli v ten deň jednoducho lepší. Najnovší turnaj sme hrali znovu s Maťkom, lebo Borko nemohol a vybojovali sme pre Pricemaniu krásne prvé miesto :)

Musím povedať, že hrať pod niekoho hlavičkou je o dosť zodpovednejšie ako keď hráme sami za seba, čo je asi celkom pochopiteľné. Nechcete sklamať toho, kto vás odporučil a toho kto si vás vybral a hlavne chcete dokázať, že to bola dobrá voľba.

Dúfam, že sa nám to zatiaľ darí a že sú s nami naši priatelia z Pricemanie spokojní. Sľubujeme, že sa a naďalej budeme snažiť podávať čo najlepšie výsledky a čo najlepšie reprezentovať ich meno PRICEMANIA!!!

B:  Hneď prvý turnaj v tejto sezóne na Donovaloch sa nám podarilo vyhrať a vo finále sme podali jeden z našich najlepších výkonov vôbec. Druhý turnaj pre nás nedopadol najlepšie, keď sme skončili až na štvrtom mieste, no boli sme najkrajšie oblečený pár na celom turnaji :)

Foto: Jozef Orgonáš