Živá architektúra a integrovaná príroda: Vertikálne záhrady Patricka Blanca
Rastliny obrastajúce budovy naberajú úplne nový rozmer v podaní Patricka Blanca a jeho vertikálnych záhrad rastúcich priamo na stenách mestských budov.
Poznáte tie romantické vidiecke stavby obrastené brečtanom, ktoré akoby chceli tvoriť súčasť okolitej prírody? Možno práve tie boli inšpiráciou pre objaviteľa vertikálnych záhrad Patricka Blanca.
V prípade jeho vertikálnych záhrad to však nie je budova, ktorá sa stáva súčasťou okolitého prírodného prostredia. Pomocou jeho návrhov sa príroda stáva súčasťou betónového sveta.
Zelený inovátor
Patrick Blanc je francúzsky botanik, vedec a umelecký dizajnér, ktorému učarovala botanika natoľko, že sa ju rozhodol preniesť aj do rušných centier miest s využitím minimálneho miesta.
Podnikol veľa študijných ciest za cieľom skúmať rastliny subtropických lesov. Počas svojich štúdií si všimol, že existuje mnoho rastlinných druhov, ktoré na svoj rast nepotrebujú pôdu. Na základe týchto pozorovaní vylepšil hydropóniu – spôsob pestovania rastlín bez použitia pôdy.
Podľa hydropónie stačí na pestovanie rastlín voda, vzduch a oxid uhličitý. Pôda je považovaná len za mechanickú podporu. Podobne ako je program na kreslenie podporou pre samotného architekta, ktorý novú stavbu musí vymyslieť sám. Na základe týchto znalostí vytvoril Blanck systém svojich patentovaných vertikálnych záhrad.
Zdroj obrázka: http://www.ekologika.sk/resizer.php/new-images.jpg?width=800&height=600&image=/images/ekoart/galeria_pribehov/ekodizajn_budov/324/01_28_80_4991.jpg
Zelená stena uprostred mesta
Čaro vertikálnych záhrad spočíva v ich jednoduchosti. Nie sú náročné ani na technické kreslenie a zložitý projekt, aspoň čo sa týka kovovej konštrukcie.
Základ tvorí kovový rám, PVC fólia a vrstva plsti. Táto konštrukcia môže byť upevnená na stenu budovy alebo stáť samostatne a vytvárať tak zelenú kulisu kdekoľvek v meste.
Medzi vertikálnou záhradou a stenou je vzduchová medzera, ktorá pôsobí ako tepelná a zvuková izolácia budovy. Navyše chráni fasádu budovy pred vonkajším poškodením.
Samotná vertikálna záhrada nemá nijaký vplyv na vonkajší výzor budovy. Systém závlahy rastlín je detailne prepracovaný, a tak ostáva fasáda po celú dobu suchá.
Rastliny sa sadia do plstenej vrstvy, prípade sa aplikuje len osivo, ktoré následne vyklíči priamo na vertikálnej záhrade.
Galéria umenia CaixaForum, Madrid
Zdroj obrázka: http://www.zelenarchitektura.sk/wp-content/uploads/2011/05/Herzog-de-Meuron-CaixaForum-1.jpg
Vertikálne záhrady sa môžu inštalovať dokonca aj v interiéri za predpokladu, že je zabezpečené dostatočné umelé osvetlenie.
Capita Land, Singapore
Zdroj obrázka: https://www.verticalgardenpatrickblanc.com/sites/default/files/styles/slideshow/public/medias/image/4-3-201112-17-20765.jpg?itok=iXz4Apv-
Cieľom vertikálnych záhrad je priniesť do miest viac zelene a vytvoriť tak lepšie prostredie pre život obyvateľov miest. Vo veľkých mestách je výskyt zelene minimálny, niekedy dokonca žiaden a to by mohli zmeniť práve vertikálne záhrady.
Zaberajú minimum miesta, konštrukcia nie je náročná na spracovanie v autocad lt a dokáže na nich rásť veľké množstvo rôznych druhov rastlín. Tie prečisťujú okolitý vzduch, skrášľujú prostredie a prinášajú obyvateľom miest kontakt s prírodou, aj keď sa zrovna nemôžu vybrať do lesa za mestom. Sú osviežením počas horúcich letných dní a pohľad na ne poteší viac ako pohľad na šedú fasádu strohej budovy.
Vedeli by ste si predstaviť podobný projekt u vás v meste? Zrejme to ešte pár rokov potrvá, kým sa vertikálne záhrady rozšíria aj mimo známych veľkomiest. Dovtedy si budeme pestovať muškáty v mestských kvetináčoch a tešiť sa aspoň z nich.
