Chirurgia v pravom slova zmysle sa začala rozvíjať už v starovekom Egypte. Avšak prvými skutočnými chirurgami boli vojenskí ránhojiči. Keďže medicína neustále napredovala, neobišla ani rozvoj chirurgie. Obrovský pokrok nastal najmä okolo roku 1846 zavedením anestézie do klinickej praxe, a taktiež aj v roku 1928 vynájdením penicilínu Alexandrom Flemingom. O významný pokrok sa však zaslúžili aj Ignác Fülöp Semmelweis, Louis Pasteur a Joseph Lister. Zaviedli totiž opatrenia, ktoré mali zabrániť vzniku pooperačných infekcií. Tie sa dnes v odborných knihách označujú ako asepsa a antisepsa. Gynekológia a pôrodníctvo sú zas jednými z najstarších medicínskych odborov, keďže ich korene siahajú až do praveku. Zaujímavosťou je, že v starých civilizáciách bola akákoľvek prítomnosť muža pri pôrode vylúčená, a tak sa o rodičky starali najmä staršie skúsené ženy a neskôr pôrodné babice. Naopak, dnes sú tými najlepšími odborníkmi práve muži. Hoci aj tu sa často lekári stretávajú s mnohými vážnymi ochoreniami, ich práca prináša však aj šťastie, keďže sú priamymi účastníkmi vzniku nových ľudských životov.