Bol som posledný Hitlerov vojak

Poslednú bojovú silu nacistov tvorili ku koncu vojny aj deti. Hamburčan Günter Lucks bol jedným z nich. Koncom roka 1944 poslali šestnásťročného člena Hitlerovej mládeže na základný výcvik wehrmachtu do Protektorátu Čechy a Morava. V marci 1945 ho zverbovali do bojovej skupiny Čechy, ktorá tvorila súčasť divízie pancierových granátnikov SS Hitlerjugend. O mesiac nasadili týchto mladíkov na front neďaleko Viedne. Bojoval aj zabíjal, napokon padol do ruského zajatia. Tak sa začala Lucksova dlhoročná odysea po táboroch v Pobaltsku a v Rusku - a jeden neuveriteľný príbeh, ktorý v Moskve vyústil do veľkej, nenaplnenej lásky.Z nemeckého originálu Ich war Hitlers letztes Aufgebot (Rowohlt Taschenbuch Verlag, Reinbek bei Hamburg) preložil Peter Fridner.Ukážka z textu:.Pamäti Güntera Lucksa rozprávajú o dileme pokolenia mladých účastníkov vojny, ktorí vyrástli a zapojili sa do spoločenského života v nacistickom období a mali iba malú šancu vyhnúť sa nástrahám vtedajšieho systému. V Hitlerovej vojne boli trojnásobne porazení: zaplatili svojím detstvom, ktoré premárnili pochodovaním v rovnošatách jungvolku, hitlerjugendu a wehrmachtu; zaplatili vysokú daň krvi vojne, do ktorej ich poslali ako nedostatočne vycvičenú, sfanatizovanú potravu pre delá; a po vojne často práve oni zostávali v spojeneckých zajateckých táboroch ešte dlho po tom, čo sa ich starší a chorí spoluzajatci dostali na slobodu.Lucksove zážitky nerelativizujú vinu a nespochybňujú zločinnú povahu Zbraní SS. Iba ozrejmujú, že v rovnošatách páchateľov sa neraz ocitli aj obete. Silnou stránkou knihy je podrobný, autentický opis banalít všedného zajateckého dňa: pochybností, strachu a nádejí, ktoré vírili mysľou podvedeného mladého muža, ale aj prežívania a umierania v podmienkach zajatia.