Zlá hodina

Pred dvetisíc rokmi schovala Mária Magdaléna v skalnatom predhorí francúzskych Pyrenejí niekoľko zvitkov pergamenu. evanjelium obsahujúce jej vlastné svedectvo o udalostiach a postavách Nového zákona. Posvätné zvitky chránené nadprirodzenými silami môže nájsť len predurčená osoba. ktorá napĺňa staroveké proroctvo o l´attendue – Očakávanej. Keď novinárka Maurren Paschalová začína zbierať materiál na novú knihu. netuší. čo ju čaká. Naráža na staroveké mystérium natoľko tajomné a prevratné. že zaň tisíce ľudí neváhalo zabíjať a zomierať. Len čo sa ponorí do hlbokých zákutí mystických kultúr juhozápadného Francúzska. na jej život a prácu začína vrhať tieň hrozivé proroctvo o Očakávanej a zároveň sa obnažujú tajomstvá pochované v dávnej minulosti. Na tejto nevšednej ceste ju kroky zavedú do zaprášených ulíc Jeruzalema. a odtiaľ do parížskych katedrál. kde sa napokon pustí do hľadania pergamenových zvitkov. Ústrednou témou Zlej hodiny je násilie vytvárajúce zadúšajúcu atmosféru strachu a neistoty v kolumbijskom mestečku na karibskom pobreží. Bezohľadným vykonávateľom zvrchovanej vlády je miestny starosta. typ prešibaného a prospechárskeho kreola. jedného z nespočetných latinskoamerických vidieckych diktátorov. ktorí sa opierajú o tichý súhlas latifundistov a priekopníkov. Apely miestneho farára na dodržiavanie mravných princípov vyznievajú formálne. Popri holičovi. zubárovi a zákerne zavraždenom pesničkárovi. ktorí majú odvahu kritizovať prehmaty. hlavnou zbraňou anonymných odporcov totalitného režimu sú hanopisy. čo tajne vylepujú na mestské brány. Namiesto magických a fantastických prvkov. charakteristických pre rozprávačské postupy v jeho vrcholných dielach. v Zlej hodine Márquez pôsobivo uplatnil absurditu. čierny humor a sarkazmus. pričom čerpal z bohatstva ľudovej slovesnosti v multietnickom rodnom regióne pri ústí rieky Magdaleny.