Miliónová faktúra

Mám celkom obyčajný život, nič zvláštne. Dovŕšil som tridsaťdeväť rokov, pracujem na čiastočný úväzok vo videopožičovni v Štokholme. Na prilepšenie mám ešte neveľké dedičstvo po rodičoch. Väčšina mojich priateľov a známych má plnú hlavu starostí o rodinu, deti, firmu či auto. Ja som sám a bývam v malom prenajatom byte. Je však pohodlný, do okien mi svieti slnko a rád počúvam živé zvuky z ulice podo mnou. Hneď vedľa je napríklad stánok so zmrzlinou tých najlepších príchutí. Rád ležím na pohovke, pozerám filmy alebo si púšťam cédečká a samota ma nebolí. V podstate mi môj život vyhovuje a som šťastný.Áno, šťastný.Jedného dňa sa však všetko obráti hore nohami. Spokojnému starému mládencovi príde faktúra na rovných 5 700 000 švédskych korún. Život je drahý a za šťastie treba platiť. Tak to aspoň tvrdí Maud, operátorka telefonickej linky spoločnosti WRD. Maud je chápavá a klientovi by rada dopriala nejaký odpočet zo sumy, ktorá sa po prepočítaní ešte zdvojnásobila. Ako na to? Čím nešťastnejší človek, tým menšia dlžoba!Zo švédskeho originálu Fakturan (Solomons Agency, New York 2014) preložila Jana Melichárková.Ukážka z textu.Kým som sa dostal na rad, bolo osem ráno. Odpovedal mi jemný, mierne chrapľavý ženský hlas. Začal som otázkou, čo to majú za posratý čakací systém."Je to úplne šialené," zaútočil som. "Najprv človek čaká hodinu a zrazu sa to zdvojnásobí. Potom je to znova polovica, a než sa človek nazdá, čaká v poradí tri hodiny.".Operátorka sa ospravedlnila a povedala, že systém sa práve vyvíja."Stále má nejaké muchy," vysvetľovala. "Zámerom je poskytnúť dynamickejšie a zákazníkom väčšmi prispôsobené služby poradia. V súčasnosti systém vychádza z dĺžky prebiehajúcich telefonátov a podľa toho nastavuje čakanie. Občas to môže byť trochu zavádzajúce."."No kidding," prerušil som ju."Nežartujem," odvetila. "O čo ide vo vašom prípade?".Povedal som, že som dostal faktúru a že sa niekde musela stať chyba, bola by taká láskavá a opravila to? Operátorka pozorne počúvala a vysvetlila mi, že všetko je v poriadku. Nestala sa nijaká chyba a nie, nie som prvý, kto zavolal. Odvetil som, že by som si asi musel niečo objednať alebo požadovať nejaké služby, no ona tvrdila, že faktúra je naozaj správna. Keď som chcel vedieť, o čo ide, povzdychla si a spýtala sa, či som čítal noviny, pozeral televíziu alebo počúval rádio. Musel som priznať, že to nie je nijaká sláva."No, viete," povedala a ja som takmer počul, ako sa na druhom konci usmiala. "Je čas zaplatiť.".