Braček Jelenček

Ťažko je deťom, keď im umrie dobrá mamička. Ešte ťažšie je, keď ju nahradí zlostná macocha. Anička a Janko už nevládzu ďalej znášať ťažkú prácu a nadávky, ktorými ich macocha častuje, a tak sa rozhodnú utiecť z domu. Macocha ich pri úteku prekľaje: "Bodaj by ste sa na také zviera premenili, z čiej stupaje sa napijete!" Joj veru, veľkú moc má slovo v rozprávke, preveľkú. Darmo Anička svojho bračeka varuje - Janko sa napije z jelenej stupaje a stane sa bračekom jelenčekom. No dobro po mnohých útrapách opäť zvíťazí nad zlom. Lebo dobré srdce a čistá láska, sú tie najmocnejšie zbrane proti zlu a závisti. Rozprávočka o tom, že nie každý je tým, čím sa na prvý pohľad zdá byť. Chorá mamka posiela rad radom svoje dievky po vodu k prameňu, ktorý stráži škaredá žaba. Dve staršie sa vrátia s prázdnymi rukami - nie sú ochotné dovoliť žabe, aby za nimi večer prišla pod oblôčik, a tak od nej nedostanú ani kvapku vody. Najmladšia však z lásky k mamke sľúbi žabe všetko, čo len bude chcieť. A žaba chce tentoraz nielen vystávať pod oblôčkom, ale aj vojsť do domčeka, sedieť s dievčinou za jedným stolom, večer si s ňou ľahnúť do postele a napokon žiada aj bozk. Nuž a čo sa stane, keď dievčiona žabu pobozká? Dozviete sa v tejto rozprávke. Zo zbierok Pavla Dobšinského.