Izba plná spomienok

Bývalá talentovaná krasokorčuliarka Laura sa po osudnom páde uzavrie pred svetom a zuteká od všetkého, čo ju spája s predchádzajúcim životom. Jediným spoločníkom v malom kúpeľnom mestečku, kde sa pokúša začať odznova, je verný psík. Pri práci realitnej maklérky spoznáva mladého lekára Jakuba, ktorý v nej prebudí dávno pochované city. Naučí ju dívať sa na svet inými očami a pomáha jej vyrovnať sa s minulosťou. No i Jakub má svoje tajomstvá a prenasledujú ho bolestné spomienky, ktoré vrhajú tieň na ich rozvíjajúci sa vzťah. Podarí sa napokon mladým ľuďom prekonať traumy minulosti a nájsť si k sebe cestu? Alebo sú ich svety odlišnejšie, než si boli ochotní pripustiť?Ukážka z textu.Zazvonila krátko po tretej, presne podľa plánu. Jakub jej otvoril so sprisahaneckým úsmevom."Som rád, že si tu," pošepol a obdivne si ju premeriaval. Rýchlo sa však spamätal, pretože za jeho chrbtom sa ukázal dobre vyzerajúci mladý muž. Isto jeho brat, pomyslela si Laura. Bol vyšší a statnejší než Jakub. Mal o odtieň svetlejšie vlasy, ktoré mu na sluchách začínali šedivieť, a rovnako tmavé čokoládové oči. Oblečenú mal bledozelenú košeľu a čierne nohavice. Vyzeral ako dobre situovaný manažér a obozretný právnik, ktorý si od ľudí udržiava odstup, no keď ho Jakub predstavil, prívetivo sa na Lauru usmial: "Som Martin, teší ma.".Laura mu srdečne stisla ruku a pokúsila sa opätovať úsmev, no veľmi sa jej to nedarilo. Nervy mala vybičované na prasknutie. Všetko síce premyslela do najmenších detailov, ale predsa tŕpla, ako to dopadne. Hoci vedela improvizovať a osvojila si aj čo-to z hereckého umenia, na rolu režisérky pri takom veľkom počte účinkujúcich, z ktorých každý okrem jedného poznal len určitú časť scenára, nebola zvyknutá.