Dr. House

Bestseller amerického žurnalistu nás pozýva na exkurziu do sveta doktora Housa, nekonvenčného lekára z rovnomenného televízneho seriálu. Vzrušujúce diagnostické záhady a odvážne lekárske postupy v každej epizóde nám doslova vyrážajú dych, no sú skutočne založené na pravde, alebo si ich autori vymysleli? Mohli by lekári naozaj pracovať ako doktor House?"Pán doktor, mne asi niečo je.".Dvadsaťdeväťročná žena dostala záchvat a stratila schopnosť rozprávať. Mužovi bilo srdce tak rýchlo, že nestačilo efektívne pumpovať krv. Pätnásťročná modelka sa z ničoho nič začala správať agresívne a náhle omdlela. Toto sú záhady podľa gusta doktora Housa. Na začiatku je záhadný každý pacient. Väčšinu z nich lekári vyliečia okamžite, u ďalších im to trvá o niečo dlhšie, no a niektorým neprídu na koreň nikdy. Doktor Gregory House a jeho tím sa v každej epizóde seriálu Dr. House pasujú s náročnými, ba priam až bizarnými prípadmi. Napriek tomu, že k nim väčšina pacientov prichádza už s komplexnými záznamami od viacerých lekárov a z celých radov testov, mnohé dôležité otázky zostávajú nezodpovedané. Doktor House však veľmi dobre vie, že závažné poruchy, s ktorými za ním prichádzajú, sa bežnými chorobami vysvetliť nedajú. Keď sa doktor House v epizóde Vernosť (1-07) ujal prípadu ženy, ktorá spala osemnásť hodín denne, ani zďaleka nebol jej prvým lekárom - pred ním sa ju pokúšali vyliečiť už traja doktori z pohotovosti, dvaja neurológovia a jeden rádiológ, ktorí najlogickejšiu diagnózu, depresiu, dostatočne veľa krát zvážili a vyvrátili. Aj čerstvý absolvent s bolestivými kŕčmi musel pred doktorom Housom absolvovať celý rad vyšetrení na nedostatok vitamínov, rakovinu, sklerózu multiplex, neuropatie a rôzne toxické otravy u iných doktorov. Na určenie správnej diagnózy je znalosť symptómov absolútne nevyhnutná. Jeden balík symptómov však môže často viesť hneď k niekoľkým diagnózam. Súbor týchto potenciálnych riešení sa nazýva "diferenciálna diagnóza". Symptómami chrípky sú napríklad náhla horúčka, bolesti hrdla a bolesti svalov. Navlas rovnaké symptómy však môže spôsobiť i horúčka dengue a celý rad vírusových a bakteriálnych infekcií. Okrem toho sú aj prvými príznakmi infekcie HIV. Lúskanie symptómov bez kontextu nie je hračka. Ako si teda lekári vyberú tú najsprávnejšiu cestu k diagnóze? Kontext je nadovšetko. Ak sa napríklad pacient nedávno vrátil z trópov, bude horúčka dengue na zozname automaticky vyššie. Jednu extrémne dôležitú informáciu však lekár pozná aj bez toho, aby nazrel do pacientovej karty alebo s ním prehovoril čo i len jediné slovo - okolnosti jeho prezentácie. V lekárskom žargóne je prezentácia vysvetlenie pacientových problémov lekárovi. Ide o prvú fázu interakcie medzi pacientom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ešte pred akýmkoľvek vyšetrením, pred vykonaním prvých testov. Pacienti buď cítia, že niečo nie je v poriadku, alebo sa im niečo stane, napr. skolabujú alebo dostanú záchvat, a niekto ich privezie. Počiatočné okolnosti výraznou mierou ovplyvňujú prvé kroky diagnostického procesu. Priviezla pacienta sanitka? Prišiel na nočnú pohotovosť? Objednal sa s predstihom u svojho všeobecného lekára? Doktor House sa k vlastným pacientom na klinike správa úplne inak ako k zaujímavým prípadom, ktoré mu posúvajú jeho kolegovia. Myslí si, že pacienti na kliniku prichádzajú iba s bežnými, a teda nezaujímavými chorobami. V epizóde Športová medicína (1-12) dokonca diagnostikoval štyroch pacientov za menej ako tri minúty. V čakárni. Na druhej strane, bežné diagnózy sú často medzi prvými, ktoré zo svojej tabule pri hľadaní nevšedného riešenia a prenikaní hlbšie a hlbšie do prípadu, škrtá. Kontext prvého kontaktu je veľmi užitočná informácia.Primárna zdravotná starostlivosť "Ak ste doktor House a stojíte vedľa pacienta na jednotke intenzívnej starostlivosti terciárneho oddelenia, pacient je buď veľmi chorý, alebo má niečo mimoriadne čudné, lebo sa dostal až sem," hovorí doktor Rick Kellerman, všeobecný lekár z kansaskej Wichity a prezident Americkej akadémie všeobecných lekárov v rokoch 2006 - 2007. "Asi najťažšie na primárnej medicíne je to, že k nám ľudia chodia priamo z ulice. Väčšinu z nich bolí hrdlo preto, že majú angínu. Z času na čas však príde niekto s rakovinou pažeráka." Lekár, ktorý pacienta vyšetrí ako prvý, to má v mnohých ohľadoch najťažšie. Každý nový pacient je totiž ako nepopísaný list. Ide mu o krk, alebo má len niečo nepríjemné? Vylieči sa sám, alebo mu treba nasadiť lieky? "Podľa mňa je určovanie diagnózy neuveriteľne náročné. Ľuďom sa síce môže zdať, že o nič nejde, ale opak je pravda - pacienti svoje diagnózy nenosia napísané na čele," hovorí doktor Kellerman. Ľudia teda prichádzajú priamo z ulice, jeden za druhým, s niečím, čomu hovoríme nediferencovaný problém. Možno ich trápi len únava. Úlohou lekára je prepracovať sa od "únavy" k tomu, čo pacientovi naozaj je.