Panic v podzemí

Fiktívny životopis hlavného hrdinu, ktorému telo začne obrastať perím a ktorého posadnutosť ženami vyženie do zatopeného pressburgského metra, odkiaľ podniká svoje výpravy na pomedzí sna a možného. Príbeh začína v roku 1956 v dome na kopci, uprostred višňového sadu, vzducholodí a juvenílnej erotiky. Presúva sa do Pressburgu, sužovaného vlnami prisťahovalcov, bojmi gangov Panterov a Romantikov, aby sa zakončil na jar roku 2003 pred Katedrálou, kde tisíchlavý dav očakáva nový zázrak odpustenia. Panic v podzemí je ukazovaním sveta z inej perspektívy. S výrazným gestom irónie, paródie a s cynickým odstupom. Aj preto sa literárny Viktor môže celkom pokojne, aj napriek vlastnému vizuálnemu zhrozeniu zo seba, vnímať ako hororová "hotová zombia”. Čitateľovi však podobný pocit z knihy určite nehrozí. Klimáček jednoducho vie, ako na to. (Dana Kršáková) Klimáček sa vo svojom podrománe opäť raz radostne pohral, a opäť najmä s čitateľom, na hrane svojich obľúbených nejednoznačností. Nejednoznačností asi len pre toho, kto sa pokúša nájsť jednoznačný interpretačný kľúč. (Petra Bombíková) Autorovo rozprávanie nadobudlo novú logiku, organizovanú na základe pravidiel fantázie. Realita sa však tentoraz stala súčasťou absurdna. Transformuje sa do svojráznej príbehovej podoby, dotýkajúcej sa spôsobu života nielen "izolovaného” indivídua, ale dokonca aj celej spoločnosti. (Ladislav Čúzy).