Farba citov

Dvadsaťdvaročná slečna Štíhla sa práve vrátila domov po absolvovaní univerzity Ole Miss. Vysokú školu síce skončila, ale v štáte Mississippi sa píše rok 1962 a jej matka nebude šťastná, kým jej dcéra nebude mať na prste zásnubný prsteň. Štíhla zvyčajne nachádzala útechu u svojej obľúbenej slúžky Constantine, ktorá ju vychovala, ale Constantine zmizla a Štíhlej nikto nechce prezradiť kam. Aibileen je čierna slúžka, múdra a hrdá žena a práve vychováva sedemnáste biele dieťa. Keď pre nedbanlivosť nadriadeného zahynul jej syn, niečo sa v nej pohlo. Je oddaná malému dievčatku, o ktoré sa stará, hoci vie, že to obom môže zlomiť srdce. Minny je zas Aibileenina najlepšia priateľka a možno najodvážnejšia žena v celom Mississippi. Vie výborne variť, ale nedokáže udržať jazyk za zubami, preto príde o ďalšiu prácu. Napokon si nájde prácu v rodine, ktorá je v meste nová a nepozná jej povesť. Jej nová pani má však vlastné tajomstvá. Tieto ženy sa veľmi líšia, ale aj tak sa spoja pri spoločnom tajnom projekte, ktorý ich všetky vystaví veľkému riziku, pretože ich dusia pravidlá vládnuce v ich meste. A tieto pravidlá raz treba zmeniť. Kathryn Stocketová vytvorila výnimočné ženské postavy, odhodlané bojovať za to, aby sa ich mesto zmenilo a aby sa ženy – matky, dcéry, opatrovateľky, priateľky – pozerali jedna na druhú inak. Vzrušujúci, dojímavý román Farba citov je zároveň plný humoru a nádeje. Je to nadčasový, univerzálny príbeh o hraniciach, ktoré uznávame, ale aj o tých, ktoré prekračujeme. Ukážka z textu Civiem na telefón v kuchyni. Tak dlho nám nikto nevolal, že mi telefón pripomína mŕtvu korytnačku. Všade panuje hrozné ticho – v knižnici, v lekárni, kde vyberám mame lieky, na High Street, kde si kupujem pásku do písacieho stroja, aj v našom dome. Vražda prezidenta Kennedyho pred necelými dvoma týždňami akoby umlčala celý svet. Akoby nikto nechcel prvý prerušiť ticho. Nič azda nie je dôležitejšie. Telefón zazvoní len občas, aj to veľmi neskoro. Zvyčajne volá doktor Neal – oznamuje horšie výsledky krvných testov alebo dohodne ďalšie vyšetrenie. Často mi napadne, či to nebude Stuart, hoci naposledy volal pred piatimi mesiacmi. Napokon som nevydržala a priznala som sa mame, že sme sa rozišli. Mama sa zatvárila zhrozene, tak ako som predpokladala, ale, vďakabohu, len vzdychla a zdržala sa ďalších komentárov. Zhlboka sa nadýchnem, vykrútim nulu a zavriem sa v komore. Nadiktujem miestnej spojovateľke nekonečne dlhé číslo a čakám.