Chopin a George Sandová

Name: Chopin a George Sandová
Brand: N/A

Odporúčame: Top 20 produktov z kategórie Historické romány

Životopisný román Mieczysława Tomaszewského, znalca diela a výnimočného talentu Fryderyka Chopina, oživuje príbeh zvláštneho vzťahu poľského hudobného skladateľa a pianistu s francúzskou spisovateľkou barónkou Dudevant, Amandine Aurore Lucille Dupinovou, známou pod pseudonymom George Sand. Chopin sa ...viac

Je nám ľúto. Tento produkt nieje aktuálne v ponuke žiadneho e-shopu na Pricemánii.

Popis
Recenzie
Vývoj ceny
Podobné produkty

Hore

Najprezeranejšie produkty v kategórií Historické romány

Hore

Popis

Životopisný román Mieczysława Tomaszewského, znalca diela a výnimočného talentu Fryderyka Chopina, oživuje príbeh zvláštneho vzťahu poľského hudobného skladateľa a pianistu s francúzskou spisovateľkou barónkou Dudevant, Amandine Aurore Lucille Dupinovou, známou pod pseudonymom George Sand. Chopin sa s ňou prvý raz stretol na večierku, ktorý usporiadala milenka Chopinovho priateľa Franza Liszta grófka Marie A´Agoult. Skladateľovi sa nezapáčila na prvý pohľad, práve naopak, vôbec sa mu nezdala pekná. Práve touto udalosťou, prvým stretnutím skladateľa a spisovateľky v roku 1836, sa začína Tomaszewského rozprávanie. A končí sa rokom 1947, keď sa priateľstvo Chopina a George Sand definitívne skončilo. Autor sa pokúša jemne poodhaliť závoj pravdy sponad citov a skutočných pohnútok obidvoch hrdinov tejto ľúbostnej romance.
Z poľského originálu Chopin i George Sand, Miłość nie od pierwszego spojrzenia (Wydawnictwo Literackie,Kraków 2003) preložil Peter Čačko.
Ukážka z textu
Čierne vlasy a čierne oči. Všimol si ich, aj to zdôraznil. Treba hneď povedať, že tie oči, ktoré nejedného fascinovali, bolo ťažké, ak nie jednoducho nemožné si nevšimnúť. Práve tak pôsobia aj dnes na portrétoch, pochádzajúcich napokon z obdobia, o ktorom sa hovorí. Zvlášť na portréte, ktorý v roku 1836 namaľoval August Charpentier a neskôr ho niekoľko ráz kopírovali. Amantina Lucilla Aurora Dupinová, barónka Dudevantová, ktorá používala pseudonym George Sand, pozerá na nás široko otvorenými tmavými očami, s pokojnou a podmaňujúcou, azda až hypnotizujúcou sebaistotou. Kvetmi v tmavých vlasoch zdôrazňuje svoju nepochybnú a intenzívnu ženskosť. Hľadí na nás zo steny vo veľkej hale kaštieľa v Nohante, a takisto z jednej steny parížskeho Musée de l´Art Romantique (Múzea romantického umenia). Charpentier ten portrét maľoval fascinovaný, čo možno vycítiť. Vyjadril sa: "Je to najočarujúcejšia hlava, akú možno vidieť, a stále som pod jej vplyvom." Onedlho, o rok či dva, opäť spisovateľku portrétoval. Teraz však bez kvetov vo vlasoch, ale zato s charakteristickými znakmi španielskeho štýlu: s vejárom a s ozdobnými rukavičkami zahaľujúcimi iba polovicu prstov na rukách. Taká George Sand nás čaká v chartreuse na Mallorke. V cele kartuziánskeho kláštora vo Valldemoze. Zdá sa, že čierne oči vravia s odzbrojujúcou – podľa niektorých návštevníkov s bezočivou – úprimnosťou: "Takou ma Boh stvoril. Inakšia nebudem."Práve bola v období bez partnera. V roku 1835 sa definitívne rozišla s Alfredom de Musset, a zaplietla sa do nebezpečnejšieho ľúbostného romániku s Michelom de Bourges. Toto tri roky trvajúce dobrodružstvo čoskoro nazvala "neústupnou, deštrukčnou vášňou", z ktorej sa "definitívne vyliečila", ako sa sama vyjadrila, "vďaka novému citu". Vášeň, z ktorej sa oslobodila, musela byť extrémna, keďže táto hrdá bojovníčka za vyslobodenie žien spod nadvlády mužov napísala v jednom z posledných listov svojmu milencovi márne a bezútešné slová: "Mal by si vo mne oddaného otroka, starajúceho sa o tvoje úbohé telo, verného psa, ktorý je šťastný, že ti môže slúžiť a tebe byť oddaný." Tieto "nové city" v rokoch, o ktorých hovoríme, boli podľa údajov životopiscov tri alebo štyri. Charles Didier, skôr slabší básnik, sám "chorý z lásky", nestal sa tým, na ktorého čakala. Liaison (ľúbostný pomer) s Pierrom-Françoisom Bocageom, veľmi oslavovaným hercom na parížskych scénach, mal charakter flirtu bez nejakých hlbších citov. Tichým prístavom a potešujúcou odmenou sa mal stať až Félicien Mallefille, priemerný novinár, ktorého si George Sand podľa svojho zvyku vybrala najprv za učiteľa pre svojho syna, potom za milenca. Bolo to čudné obdobie, priehľadné: Paríž všetko videl, o všetkom vedel. Balzac novú situáciu komentoval slovami: "Teraz miluje muža, ktorý k nej nedorástol."Na jar roku 1837 nastala chvíľa, keď sa George Sand ocitla na rázcestí a nevedela, ktorým smerom sa uberať. Do úvahy prichádzali dvaja nápadníci, z ktorých jednému by bola ochotná sa odovzdať: Chopin a Liszt. Liszta poznala a obdivovala už od roku 1834, ten v skutočnosti žil s Mariou d´Agoult, a Chopin svoje city preukazoval a vážny úmysel zreteľne prejavoval Marii Wodzińskej, lenže to sa v očiach Sand nejavilo ako neprekonateľná prekážka. Presvedčenie autorky Lelie v tejto veci opísal Liszt vo svojej knižke o Chopinovi a urobil to dosť bezohľadne: "Tvrdila," napísal expressis verbis, "že láska sa poskytuje ako pohár vody tomu, kto oň požiada." Istý čas bola veľmi nadšená jeho umením a ich "vášnivé priateľstvo" iskrilo vysokým napätím. "Keď Franz hrá na klavíri," zapísala si do svojho Journal intime k dátumu 3. júna 1837, "pociťujem úľavu. Všetky moje inštinkty sa rozpaľujú. Hudba ma rozochvieva, najmä tú šľachetnejšiu časť mojej povahy." Väčšmi na zamyslenie je iná stopa akejsi nebezpečnej situácie, zápis Marie d´Agoult v jej neskorších spomienkach. "Uvedomila som si, aké bolo odo mňa detinské myslieť si, že len ona by mohla urobiť Franzov život plnším." Teda až o to išlo? Ďalej napísala: "Aké naivné bolo usudzovať, že som bola nešťastnou prekážkou medzi dvoma bytosťami, ktoré sú predurčené pre seba, stvorené na to, aby navzájom splynuli a dopĺňali sa." V skutočnosti ani grófke d´Agoult nechýbala invencia, čoskoro sa mala stať uznávanou spisovateľkou, ale ňou zapísané zvraty znejú skôr ako vety vypovedané ústami pani Sand, ako citáty pochádzajúce spod jej pera.Zdá sa, že George Sand nejaký čas hrala na obe strany. Týždeň, ktorý Liszt prežil v marci roku 1837 v Nohante, nepriniesol výsledky, aké sa mohli očakávať. Dobýjanie Chopina sa ukázalo ešte ťažšie. "Možno na pár dní pôjdem k George Sand," oznamoval skladateľ v máji 1837 Antonovi Wodzińskému, bratovi Marie, aby sa s ním v Paríži neminul. Lenže do Nohantu neprišiel.