Fascinácia Nobelom

Kniha, s ktorou Štefan Luby prichádza, by mohla byť v dobrom zmysle slova impulzom k diskurzu o postavení a zmysle vedy a vzdelania. Aj keď rozčeriť stojaté vody uvažovania o vzdelaní a vede v našej vedomostnej spoločnosti je takmer nemožné. Najnovšia kniha popredného fyzika a organizátora vedeckého života na Slovensku Štefana Lubyho pokračuje v intenciách cestopisných a všeobecne reflexívnych textov. Tematizuje v nich otázky vedy, jej postavenia v spoločnosti a najmä jej budúcnosti. Väzba s vedou je podstatnou nielen v jeho cestopisných reflexiách, ale tiež v predchádzajúcich memoárových portrétoch. Čí je predmetom autorovho intelektuálneho objektívu Carihrad, Baku, Ženeva, Tallin, Štokholm alebo Čachtice, neďaleký rakúsky Margarethen či vzdialenejšia hortobádska pusta, v podloží všetkých autorských záberov je veda. A predovšetkým fyzika, ktorú Štefan Luby, prirodzene, považuje za kráľovnú vied. Z postavenia vedy v spoločnosti vychádza i v úvahách, ktoré nadväzujú na témy predchádzajúcich kníh - témy historizujúce (Osmičkový rok), témy humoru (Humor a irónia vo svete hudby); no hovorí o vede v rôznych súvislostiach, napríklad s grantovým systémom či byrokraciou. A najmä vtedy, keď dôkaze spojiť fyzikálnu tému s jej univerzálnym uchopením a pochopením aj pre nefyzikálneho smrteľníka. Nie zanedbateľné - aj pri takých citlivých témach, ako sú štátne vyznamenania, ale aj Nobelove ceny - sa neraz v trochu paradoxnej súvislosti objavuje nielen humor, ale aj irónia a sebairónia, ktorá nie je v našich končinách zvyčajná.