Duch a realita

Naším problémom je, či sa kategória bytia, ktorú vypracovalo racionálne myslenie, dá aplikovať na ducha alebo na Boha. Apofatická mystická teológia popiera možnosť aplikovať kategóriu bytia na Boha, pokladá Boha za superbytie, ba dokonca za nebytie, čo platí aj pre filozofické poznanie ducha. Duch nielenže nie je objektívnou realitou, ale nie je ani bytím v zmysle racionálnej kategórie. Duch nikde a nikdy nefiguruje ako reálny predmet. Filozofia ducha nemôže byť filozofiou bytia, ontológiou, ale filozofiou existencie. Duch nie je inou realitou, ani realitou objektov, je realitou v inom zmysle. Keď použijeme Kantovu terminológiu, v ktorej sa napokon samo slovo duch nevyskytuje, možno povedať, že realita ducha je realitou slobody, a nie realitou prírody. Duch nikdy nie je objektom a realita ducha nie je realitou objektu. V takzvanom objektívnom svete niet takej prírody, vecí, objektívnej reality, ktorú by sme mohli nazvať duchom. Preto je také ľahké popierať realitu ducha. Boh je duch, a preto nie je objekt, ale subjekt. Mnohí s tým súhlasia. Ale treba to povedať aj o duchu.