Dva razy rozmýšľaj, raz sadaj na koňa

Atasözleri - slová otcov - tak znie termín označujúci v tureckom jazyku príslovia a porekadlá, ktoré sú svojou formou najkratším žánrom tureckej ľudovej slovesnosti. Je to naozaj výstižný termín, lebo tieto krátke slovesné útvary obsahujú životnú skúsenosť a poznanie mnohých generácií Turkov, ktorí žijú v Malej Ázii a Rumélii už viac než deväť storočí. Ba možno povedať, že najstaršie príslovia sú odkazom tých predkov dnešných Turkov, ktorí kočovali po rozľahlých stepiach Euroázie, a od polovice 6. storočia tu zakladali svoje prvé štátne útvary. Veď prvý písomný záznam dvoch prísloví v Strednej Ázii pochádza z 8. storočia. O tristo rokov neskôr Mahmut Kašgársky vo svojom unikátnom Diváne tureckých jazykov popri rozprávkach a 1udových piesňach zaznamenal aj takmer dvesto prísloví a porekadiel. Príchod Turkov do Malej Ázie po víťazstve nad Byzantíncami pri jazere Van roku 1071 bol stretnutím dvoch kultúr: nomádskej a roľníckej. Tureckí kočovníci sa v priebehu stáročí postupne usádzajú a zároveň od pôvodného obyvateľstva preberajú aj jeho materiálnu a do istej miery i duchovnú kultúru. Až tu, na maloázijskom polostrove, Turci definitívne spojili svoj osud s islamom. Bola to však jeho umiernená forma sprostredkovaná mystikou - sufizmom - tolerantná k inovercom a otvorená podnetom zvonku.Tak ako v prísloviach na celom svete, aj v tureckých slovách otcov sa odrážajú všetky stránky ľudského života, oblasti ľudskej činnosti. U Turkov je škála motívov bohatšia vďaka stretávaniu s inými etnikami a ich kultúrami počas ich stáročného putovania z východu na západ. V prísloviach a porekadlách sa ako v zrkadle odrážajú peripetie historického aj sociálneho vývoja tureckého národa.