Rastarika: Prekliate územie

Pútavý, dynamický, vtipný Forgácsov štýl zaručuje, že knihu prečítate rýchlo, pozastavíte sa len kde-tu pri predstave, koho mal tou či tým na mysli. Novinár Daniel Forgács románom Rastarika rozohráva nevážny seriál absurdít, konšpirácií, povedomých právd i poloprávd a krkolomných dejov, v ktorom každý každého spoznáva, ale nikto sa k nikomu nepriznáva. Čo má stredoeurópske Slovensko spoločné s ostrovnou krajinou kdesi v Karibiku? Novinár Forgács to spoločné našiel v neumelom spojení moci a politiky, v bujnejúcich rudimentoch prízemného paternalizmu, deformáciách prirodzenosti vo vládnutí a vo verejnom ohlupovaní, v spoločenskej atmosfére i osobných postojoch mladých či starých ľudí, ktorí sa kedysi volali občanmi. Vyzerá to tak, že všetci sme hodní jeho humoru, i keď svoju polofantastickú knihu napísal, aby si uctil pamiatku záhadne zmiznutého novinára Paľa Rýpala. Jozef Banáš José, skrytý za Andreou, mal dosť času na to, aby ho celou silou udrel širokým drevorubačským oblúkom popolníkom rovno do čela. Popolník sa rozlomil na tri kusy a stodvadsaťkilové Jogurtovo telo zletelo ako neriadená strela dozadu na bar. Hlavou trafil do mramorového obloženia a zložil sa na zem. Josému ani nenapadlo vyjednávať. Vedel, že prvý tučniak dostal poriadnu šupu, vypustil ho teda z focusu svojej pozornosti a sústredil sa na druhého. Sledoval súpera a mal dobrý pocit – všetko možné bolo v tomto neznámom svete iné, ale chlapi sa bili rovnako ako na Rastarike. Pokúsil sa udržať si odstup od Róma tým, že ho celou silou kopol pod koleno nohy, o ktorej si myslel, že na nej stojí, a bleskovo odskočil. Lenže Tybyke stihol preniesť ťažisko na druhú nohu a prekvapivo šikovne sa vrhol na rybára. Zamladi bol jedným z nádejných rómskych boxerov a nebil sa prvý raz.