Eleanor a Park

Obaja majú šestnásť, sú spolužiaci a sú úplne iní ako ostatní.Eleanor.Červenovláska z chudobnej rodiny. V jednej izbe sa tlačí so štyrmi súrodencami. S nevlastným otcom sa neznáša pre jeho násilnícke sklony. V škole je nová a nepatrí k obľúbencom – nenosí značkové oblečenie, lebo jej rodičia na to nemajú, nie je štíhla ako spolužiačky a na jej vtipných hláškach sa nikto nesmeje.Park.Jeho rodina netrpí núdzou, ale Park nemá rád sám seba. Chýbajú mu svaly bejzbalistu, výška basketbalistu a sebavedomie amerického tínedžera z nebraskej Omahy. Parkovu matku si totiž otec priviedol z Kórey a syn zdedil jej ázijské črty. A tak si najradšej číta komiksy, počúva obľúbenú hudbu a v školskom autobuse sedí sám.Až kým jedného dňa nenastúpi istá červenovláska a nikto – okrem neho – ju k sebe nepustí sadnúť.Eleanor a Park nie sú hlúpi a vedia, že prvá láska takmer nikdy nevydrží. Sú však aj dosť zúfalí a dosť odvážni, a tak to spolu skúsia.Ukážka z textu.Eleanor zvažovala, aké má možnosti:.1. Domov zo školy by mohla ísť pešo. Pozitíva: pohyb, červené líca, čas pre seba. Negatíva: ešte si nepamätala novú adresu a netušila, ktorým smerom sa vydať.2. Mohla by zavolať mame a požiadať ju, nech ju príde vyzdvihnúť autom. Pozitíva: mnohé. Negatíva: mama nemá telefón. Ani auto.3. Mohla by zavolať otcovi. Pche.4. Mohla by zavolať starej mame. Aspoň ju pozdraviť.Sedela na betónových schodoch pred budovou školy a civela na rad žltých autobusov. Stál tam aj ten jej – číslo 666.Aj keby sa mu dnes vyhla, aj keby sa pred ňou zjavila dobrá víla s tekvicovým kočom, do školy sa musí nejako dostať aj zajtra.A tie diabolské decká, čo dnes videla v autobuse, sa zajtra nezobudia ako vymenené. Fakt. Neprekvapilo by ju, keby na ňu zajtra začali chrliť jed. Tá baba vzadu so svetlými vlasmi vo vyblednutej rifľovej bunde mohla mať pokojne v ofine ukryté rohy. A jej frajer vyzeral ako jeden z nefilov.To dievča – vlastne všetci – Eleanor neznášali, skôr ako ju prvý raz uvideli. Akoby ich v minulom živote najali, aby ju zabili.