Prineste mi hlavu Alfreda Garciu

Najviac autobiografický film Sama Peckinpaha je zároveň najbizarnejším z jeho štrnástich filmov, čo však u géniov prepadnutých alkoholu nebýva nič neobvyklé. Rýdzo westernový príbeh o mužovi prenajatom bohatými Mexičanmi k úkonu starostlivo opísanému v názve filmu sa však neodohráva na úsvite dvadsiateho storočia, ale v jeho znepokojujúco obskurným obdobím rokov sedemdesiatych, plnom nemotivovaného násilia a otázok bez odpovedí. Benny, barman a pianista v jednom z mnohých mexických barov tam na konečnej, ucíti šancu vysmyknúť sa ubíjajúcej rutine neustáleho odrhovaného songu Guantanamera pre potechu illinoiských turistov potom, čo je mu ponúknutých desať tisíc dolárov za hlavu Ala Garciu, švihák, ktorý priviedol do iného stavu dcéru mexického latifundistu. Hoci je Bennyho delirická odysea v spoločnosti Mexičanky Elity a neskôr i spomínaného torza skrz naskrz presiaknutá krvou a tequilou, nechýba ani jasnozrivé okamihy rýdzej romantiky alebo ľahkou iróniou v tzv kultových hláškach. Oproti na hony vzdialenej, precízne skomponovanej Divoké bande predstavuje Alfredo Garcia intenzívnu kinematografickú správu o stave duše a tela Sama Peckinpaha, muža zo západu a milovníka starých čias, snažiaceho sa rozhliadnuť v novej dobe ...